Z poverenia Svetovej federácie belgických ovčiakov usporiadali dva české kluby – Czech malinois klub a Klub chovateľov belgických ovčiakov 15. Majstrovstvá sveta belgických ovčiakov. Belgičáci sa predviedli v štyroch športoch – IPO, agility, obedience, mondioring a na dvoch špeciálnych výstavách exteriéru – v sobotu na svetovej výstave spojenej s klubovou výstavou KCHBO a v nedeľu na špeciálnej výstave.

Oblasť, ktorú organizátori vybrali na konanie majstrovstiev v tomto roku, bola nádherná. Určite tomu prispievalo aj krásne takmer letné slnečné počasie už začiatkom mája. Roudnice nad Labem boli obkolesené kvitnúcou repkou a vo vzduchu sa v horúčave niesla tuhá olejnatá vôňa. Prekvapil nás síce aj dážď, ale bol len skôr spestrením, ako prekážkou.

Areál konania bol obrovský, zložený z dvoch rozmerovo snáď rovnako veľkých trávnatých ihrísk, z ktorých IPO obišlo vzhľadom na záujem divákov asi najlepšie, pretože malo dve tribúny, kde sa diváci mohli ukryť pred pražiacim slnkom alebo na druhej strane, dosýta sa pri obzeraní výkonov opaľovať. Druhá plocha - za akousi deliacou "hrádzou" - bola taktiež veľká ako futbalové ihrisko a vošiel sa tam agility parkúr aj so zázemím pre pretekárov, divákov a organizátorov; ďalej priestor pre obedience v prvý deň pretekov a výstavy po ďalšie dni - a pre mňa ako diváka, ktorému spoločnosť robil vlastný pes - skvelá priestorná plocha na vybehanie psíka. Tam sme nezavadzali nikomu a zároveň sme mali prehľad o pohybujúcich sa psoch či poradí nastupujúcich pretekárov. Napriek tomu, sme v posledný deň od organizátora dostali neprívetivé upozornenie, že psi musia byť v celom priestore na vôdzke. Vôbec sme si nevšmili žiadne nariadenie ani zákaz, pretože nikde v areáli nebolo. Ešteže si ani nás nikto podobne kompetentný nevšimol od štvrtku, odkedy sme tam boli. Narozdiel od toho, sa nám už od štvrtka - kedy prebiehali oficiálne tréningy - podarilo dostať sa do areálu spolu so sukou bez toho, aby od nás ktokoľvek požadoval veterinárny doklad na vstupnej bráne, a to po všetky štyri dni, ktoré sme na majstrovstvách strávili (takže keby som to bola vedela, mohla som ušetriť na poplatkoch u veterinára už v Košiciach).

Priestorovo boli teda majstrovstvá pripravené veľmi dobre. Orientácia medzi lánmi repky a chmeľu; dokonca rybník, v ktorom sa mohli psíky schladiť alebo len tak číhať na kŕkajúce žaby na žltých leknách, bola naozaj veľmi príjemným prekvapením. Z celého majstrovského areálu nás mrzelo len umiestnenie mondioringu, ktorý bol na jeho navzdialenejšom konci, situovaný v oplotenom ihrisku s umelou trávou. Veľká škoda bola tohto rozhodnutia. Mondioring bol atraktívnejším ako obedience, ktoré sa konali len v prvý oficiálny deň majstrovstiev. Keďže tam však platil zákaz vodiť psov na umelú trávnatú plochu, je možné, že psy divákov by mohli negatívne ovplyvniť výkony mondioringových štartujúcich a prípadné umiestnenie ringového športu v blízkosti rozbehaných agiliťákov by nebolo najšťastnejším riešením (prístup divákom so psami však nebol zakázaný na vyvýšený násyp v jej blízkosti).

Nad organizáciu celého podujatia privialo čierny mrak dennodenné vyberanie parkovného, ktoré nebolo práve najlacnejšie a organizátori v súčinnosti s obcou nevymysleli ani minimálnu zľavu pre každodenných návštevníkov, ako to bolo napríklad na vstupnom prispôsobenom jednodennej alebo celoakciovej návšteve. Tiež, napriek niekoľkým košom na exkrementy sa po ploche parkoviska nedalo takmer prejsť, aby ste nestúpili do nevábne voňajúcej kôpky. Už po prvom dni majstrovstiev sa z tohto priestoru šíril neznesiteľný zápach strávených granuliek. Aj komplikované a nie celkom kóšer kupónové občerstvenie znieslo vlnu sťažností od pretekárov, divákov a dokonca aj majiteľov občerstvovacích stánkov. Tam vás obyčajná káva mohla vyjsť poriadne draho práve vďaka týmto kupónom, o obede pre dvoch či viacerých ľudí ani nehovoriac. Smola bola, že kupóny platili v celom areáli a iná možnosť ako prispôsobiť sa alebo zahnať aktuálny hlad sušienkami, nebola.

Tešila som sa na vrcholové podujatie, na možnosť vidieť tých najlepších z najlepších. Z prítomnosti jediného slovenského pretekára mojej srdcovky - agility, som bola sklamaná, hoci Michal Hanudel bol skvelý aj napriek niekoľkým diskvalifikáciám.Výstavám som sa nie veľmi venovala, obdivovala som len majestátnosť groenendalov a tervuerenov, ktorí oproti tým agiliťáckym šťúplym rýchlobežkám pôsobili ako obri medzi trpaslíkmi. Nechcem ukrivdiť ani laekenoisom a maliňákom, to v žiadnom prípade. Kučierkaví plaví krásavci sa vynímali hlavne svojou ojedinelosťou a plachou krásou, oproti malinoisom, ktorých bola všade kopa (ale nie v zlom).
Dá sa povedať, že každý si mohol prísť na to svoje, čo mu bolo srdcu blízke. Mohli ste dať prednosť temperamentným Španielom či Talianom na agility, bohato a hlučne podporovanými svojimi tímovými partnermi po úspešných behoch, či už aj pred nástupom na trať. Mala som možnosť sedieť párkrát pri Talianskych reprezentantoch, ktorí úspechy aj neúspechy svojich prežívali s horúcou krvou, ako je im vlastné; pri milej skromne vyzerajúcej malej útlej Ruske pretekajúcej s troma psami; blízko českej reprezentácie, ktorá pretekala s razanciou hodnou domáceho prostredia. Rozhodcovia pripravili pre takmer 130 pretekárov rýchle, behavé a technicky dostatočne náročné trate. Na pohľad boli jednoduché, ale skryté záludnosti dali zabrať poriadne aj tým najsebavedomejším pretekárom. Bolo na čo pozerať, a tiež nesúhlasiť s hodnotením rozhodcu, hlavne pri dodržiavaní zón. Nuž ale, rozhodca je rozhodca a jemu sa do hodnotenia nefrfle. Psíky boli nabudené v správnej atmosfére, nadšené, rýchle, až niektorým boli nadšenie a rýchlosť na škodu, keď sa nevedeli dočkať štartu a vybiehali spoza chrbta psovoda. Organizátori nedomysleli pri agility pretekároch používanie štartových čísel, a tak diváci nevedeli, ktorý tím práve beží, z ktorého je štátu (pokiaľ samozrejme nebol podporovaný svojimi krajanmi) a aké umiestnenie získal.

Obedience svojim pokľudným priebehom nenalákal taký počet divákov, aby prišli tomuto športu na chuť davy, hoci výkony a hlavne spolupráca mnohých mladých ľudí so svojimi psami, precíznosť a kontakt boli do očí bijúce, že je s pretekajúcim tímom všetko tak, ako má byť.

Divácky najviac očakávaným bolo IPO s 86 prihlásenými pretekármi. Slovenský tím v počte 6 pretekárov pri žrebovaní poradia nemal veľké šťastie, a tak nám prischli hneď tri štartovné miesta v prvej šestke pretekárov v prvý deň na pľaci. Ako moderátor s humorom poznamenal, v to ráno poslušnosť začala skôr ako kvalifikačný pretek Slovákov. Hneď prvým dvom nastúpeným Slovákom sa štart v disciplíne poslušnosť a obrana nie veľmi vydaril. Najlepšie z našich obišiel Palo Šlahor s ohodnotením poslušnosti a obrany 87 a 90 bodov, čo mu spolu so stopou na druhý deň (97b.) vynieslo celkovo 24. miesto.

Neostáva nám iné, len dúfať v kvalitnejšiu prípravu psovodov i psíkov, viac šťastia pri žrebovaní, dostatočne silné nervy a vyrovnanosť na pľaci a snáď aj zanietenie pre iné športy, aby sa Slováci ukázali nielen na IPO, ale aj v agility, obedience či mondioringu. A pri takýchto akciách obkukávať grify organizátorov, aby nedochádzalo k nedorozumeniam medzi nimi a účastníkmi a dalo sa im vopred vyhnúť.

Len registrovaní uživatelia môžu pridať komentár
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte.

Powered by AkoComment 2.0!