Záverečný diel o epilepsii je venovaný pre pacienta najdôležitejším otázkam. O správnej prvej pomoci psíkovi pri záchvate, ale i o vhodných liekoch a dennom režime chorého psa nám porozpráva MVDr. Jozef Skalka, špecialista na epilepsiu.

Aká je prvá pomoc pri záchvate epilepsie u psa?

Pri prebiehajúcom epileptickom záchvate u psa jeho majiteľ by mal dodržiavať tieto odporúčania:

1. uložiť psa na miesto, vylučujúce jeho poranenie pri prebiehajúcom kŕčovom stave a odstrániť všetky predmety, ktoré by ho mohli poraniť
2. počas celého priebehu záchvatu a až do vymiznutia pozáchvatových príznakov byť pri psovi
3. v rámci laickej prvej pomoci aplikovať do konečníka psa rektálnu tubu Diazepamu na utíšenie kŕčov
4. sledovať dýchanie a  srdcovú činnosť psa pohľadom na hrudník a ľahkým pohmatom pod hrudnou kosťou psa
5. ak kŕčový stav trvá bez prerušenia 10 minút alebo epileptické záchvaty sa v priebehu krátkej doby opakujú častejšie, je nevyhnutné kontaktovať veterinárneho lekára, najlepšie špecialistu v neurológii!

Aké sú možnosti liečby epileptického ochorenia?

Epilepsiu psov v našich podmienkach je možné liečiť iba medikamentózne, t.j. podávaním liekov, určených na dlhodobú liečbu.Humánna medicína okrem antiepileptík využíva aj niektoré chirurgické a stimulačné metódy. V súčasnej dobe nie sú však k dispozícii na liečbu epilepsie u zvierat žiadne farmaká určené špeciálne pre veterinárne použitie.

V bežnej praxi sa preto používajú staršie humánne lieky, avšak iba niektoré druhy. Treba však konštatovať, že dlhodobej farmakoterapii epilepsií psov je vo svete venovaná iba minimálna pozornosť a iba v poslednom období sa objavujú ojedinelé práce o nádejných výsledkoch pri odskúšaní  terapeutického efektu vybraných „novších“ humánnych antiepileptík.

Terapia epilepsie psov spočíva v dlhodobom pravidelnom dennom podávaní antiepileptík. Výber liekov musí byť podľa typu epilepsie a jeho správnosť závisí od vedomostí a hlavne skúseností ošetrujúceho veterinárneho lekára.

Pokiaľ epileptické záchvaty nie sú vyvolané vážnymi štrukturálnymi zmenami v mozgu alebo komplikované niektorými pridruženými chorobami a antiepileptikum je správne zvolené a aplikované  v účinnej dávke je výsledný liečebný efekt dobrý. 

Existujú však určité druhy epilepsií, pri ktorých medikamentózna liečba má slabší účinok alebo neúčinkuje vôbec. V takom prípade hovoríme o tzv. farmakorezistencii epilepsií, ktoré sú v súčasnosti intenzívne skúmaným epileptologickým i terapeutickým problémom.

Môžu lieky na epilepsiu aj škodiť psovi  napr. na pečeň? 

Najčastejšie predpisovanými liekmi na dlhodobú terapiu epilepsie u malých zvierat sú prípravky na báze Fenobarbitalu. Ide však o liek s viacerými vedľajšími účinkami vážnejšieho charakteru, ktoré sa prejavia po určitom čase.

Približne po 3 až 6 mesiacoch denného podávania Fenobarbitalu dochádza u zvieraťa ku zmene krvného obrazu, hlavne bielych krviniek a môžu nastať i ďalšie hematologické poruchy. Okrem toho môžu vzniknúť vážne poruchy funkcie pečene v dôsledku degeneratívnych zmien jej funkčného tkaniva a následne môže dôjsť ku vzniku tzv. hepatopatií.

Vzhľadom na tieto závažné vedľajšie účinky Fenobarbitalu je vhodné doporučiť na liečbu epilepsií u psov niektoré novšie humánne antiepileptiká, s minimálnymi účinkami a dobrým terapeutickým efektom.

Je nutné pozmeniť zaužívané zvyklosti psa v bežnom živote?

Bežné zvyklosti nie je nutné meniť. Je nanajvýš dôležité eliminovať vyvolávajúce faktory epileptického záchvatu, ak sú majiteľovi známe, respektíve ich odpozoroval u svojho psa. 

Taktiež je nutné vyvarovať sa rôznych stresových faktorov, ako sú napríklad nadmerná alebo neprimeraná drezúra, dlhodobá  alebo krátkodobá ale intenzívna fyzická  záťaž  psa, rôzne svetelné efekty, ktoré sa rýchlo a pravidelne striedajú  (napr. stromoradie pri ceste), výrazné zvukové efekty (napr. na Silvestra) a podobne.

Na záver je možné majiteľom psov s epilepsiou doporučiť, aby sa plnohodnotne venovali svojim psíkom, aby si za každých okolností našli na psíka dostatok času, aby mu umožnili vykonávať obľúbené aktivity (obľúbené hry a pod.) a často navštevovali miesta, na ktorých sa psík viditeľne dobre cíti a na ktoré rád chodí.

Čo by ste radi odkázali našim čitateľom?

Aby nezanedbali žiaden z možných príznakov epilepsie, ak by sa u psa vyskytol a nepodcenili urgentné situácie – epileptické záchvaty, ktoré by bez odbornej pomoci nemuseli zvládnuť.

Ďakujem veterinárnemu lekárovi Jozefovi Skalkovi za zodpovedanie všetkých našich otázok o epilepsii.

Len registrovaní uživatelia môžu pridať komentár
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte.

Powered by AkoComment 2.0!