Vyrastať na dedine má veľa plusov, aspon ja som to tak brala vždy. No postupne sa všetky plusy vytrácali a prichádzali len zlé skúsenosti. Hlavne od obdobia, ako som si domov doniesla svojho prvého psa. Pes má byť najlepším priateľom človeka, no ja som zažívala len sklamania. Prvé, čo som psovi kúpila boli misky, obojok a vodítko. No za toto konanie sa mi dostalo výsmechu. Pes nemá čo robiť na vodítku, smiali sa ľudia.

Dovolenkový čas už je nenávratne preč, alebo aj pred nami (ten zimný), ale ja si ešte zaspomínam na leto s naším hafákom, havinom, chlpáčom, smraďochom, no veď to poznáte. Tento rok sme mali pocit, že nášmu nadmieru aktívnemu pudlíkovi dĺžime poriadnych pár turistických kilometrov, na ktoré bola naša fenka zvyknutá.

Dnes máme my zvieratá a teda aj psy svetový deň zvierat. Zvláštne, že ľudia si potrebujú pripomínať, že sme tu aj my na našej planéte, akoby tu žili odjakživa izolovane a my sme len takí pomimo. Preto, ja havino, zdravím všetkých zvieracích kolegov – nielen psov, ale aj mačky – brrrr naši "nepriatelia" (ale to sa vlastne iba tak hovorí a vôbec to nie je pravda), škrečkov, papagájov, rybičky, nielen domáce zvieratá, ale aj „divochov“, nielen zoologických tvorov, ale aj iných tvorov - v klietkach.

Toto je jedna z obľúbených zastrašujúcich viet, ktorú používajú bezradní rodičia, či starí rodičia pri usmerňovaní svojich ratolestí vonku. Moja hovawartka Aška je naozaj v pomere k 2- a 3-ročným deťom ako čierny chlpatý obor s veľkými zubami. Neskúsené dieťatko môže bez problémov uveriť svojim pestúnom, že taký pes ho môže zhltnúť ako muchu. V duchu škrípem zubami. K čomu je dobré také hlúpe klamstvo?! 

Čtyřicet zachráněných psích životů. Nebo čtyřicet chrtů, jejichž utrpení se jenom o něco prodlouží? Názory na akci Lucie Mirič, která zařídila transport dostihových vysloužilců z Irska do České republiky, kde pro ně nalezla nové majitele, se různí.